Jur0b
16-11-10, 00:06
Tuna si môžete zafreestylovať textw0w~.
Ráno sa zobudím, je mi nejako zima, cítim sa blbo, cítim divný pocit. Premôžem spánok a sadnem si na posteľ, idem sa pozrieť do obyvačky čo sa deje a tam hovno veľké na zemi, zoberiem ho a hodím do umyvadla, neskôr zistím, že Larodar je kokot a že to bol len sen. Ale keď sen skončil, ocítol som sa s tým pocitom znovu na posteli a zistil som, že keď som si sadol, znovu som zaspal, prekonám sa a vstanem. Pre istotu, aby som znovu nezaspal, si jebnem hlavu o dvere, potom ich otvorím a idem do obyvačky, žiadne hovno nikde. Idem si opláchnuť tvár, no zrazu sa prepadnem do menzesu, sračiek, geňa psieho, vajíčok a pod. cítim vánok severu, objavil som vnútornú silu a v čom plávam mi nevadí. Spoľahnem sa na srdce a vyletím hore. Nemôžem uveriť tomu, čo sa stalo, ale viem, že toto už není iba sen. Idem sa osprchovať, aby som nebol od toho tam. Keď sa osprchujem, idem von na čerstvý vzduch na osamelé miesto. Tam si sadnem a premýšľam, nech premýšľam srdcom. Je mi tam dobre a naučím sa tam plno vecí. Som tam asi 2 hodiny, potom idem pozorovať rieku do lesa. Pozerám do nej a uvedomujem si plno veci, vnímam svet ako rozprávku, ale aj tak viem, že tieto pocity na 2. deň zmiznú a znovu sa budem chovať ako pubertálny gay. Chcem navždy vnímať život srdcom, chcem navždy byť slobodný, chcem sa mať furt takto ako terazw0w~. No rozhodnem sa, že sa vrátim naspät domov a pokúsim sa zmeniť, musím predsa žiť! Keď sa vrátim naspäť, po chvíli sa sen rozplynie. Zase blúdim v obyčajných ľudských pocitoch priemerného puberťáka. To není možné, prečo si nemôžem udržať ten nádherný pocit nastále? Chcem život ako v rozprávke, len to nedokážem. Neskôr nastupuje frústracia, ktorá sa mení na depresiu. Sadnem si na posteľ, hlavu si chytím do dlaní a plačem. Pozerám sa na život zo škaredohľadu. Považujem sa za gay-tvora, ktorý nikdy nič nedokáže, není ako ostatní, nedokáže ukázať čo vie, prejaviť svoj talent. Po pár hodinách plaču sa snažím vstať, chcem sa zbaviť depresii, rozprávam sa s bohom, chcem sa spojiť so srdcom, skúšam všetko, pustím si hudbu, zahrám csko na počítači a postupne pocit začne míňať sa. Yes! Konečne oslobodení, už nechcem vnímať takto ten svet, chcem sa neustále srdcom hriať. No viera mi chýba, trpím neverou, som frustrovaný z celého sveta znovu! Ale depresie už nechcem, síce ma pocit klame a hovorí mi, že nikdy to už nebude lepšie, no ja viem, že keď príde pozitívny pocit, zas mi príde všetko krásne, ale ako si udržať pozitívny pocit? Prečo to nedokážem? Prečo depresie môj život sprevádzajú? Tak len? HEJ? Tak to je low. Chcem cítiť, čo som cítil pri potoku. No len čo si uvedomím, že existuje cesta ako sa toho zbaviť, tak si ,,uvedomím", že to nedokážem. Aj to, čo by som normálne dokázal, teraz viem, že nedokážem. Proste to cítim a všetko je v piči. Všetko som kompletne dojebal, narodím sa talentovaný a pokračujem ničením mozgu kofeínom, depresiami, nespavaním a pod. Zase nastúpuje frústrácie, NIE! Frustrácie tu už nebude, ako ju poraziť? Žiadným negatívnym pocitom. Bojujem proti frústrácii láskou. Milujem svoj život, aj keď som ho kompletne dojebal a preto teraz idem spať, aby som ho nedojebal ešte viac. Moju štvrtinu celkového mozgu si udržímw0w~. V 10. rokoch som dokázal to, čo dokážem teraz, super... ach..., čawte.
Ráno sa zobudím, je mi nejako zima, cítim sa blbo, cítim divný pocit. Premôžem spánok a sadnem si na posteľ, idem sa pozrieť do obyvačky čo sa deje a tam hovno veľké na zemi, zoberiem ho a hodím do umyvadla, neskôr zistím, že Larodar je kokot a že to bol len sen. Ale keď sen skončil, ocítol som sa s tým pocitom znovu na posteli a zistil som, že keď som si sadol, znovu som zaspal, prekonám sa a vstanem. Pre istotu, aby som znovu nezaspal, si jebnem hlavu o dvere, potom ich otvorím a idem do obyvačky, žiadne hovno nikde. Idem si opláchnuť tvár, no zrazu sa prepadnem do menzesu, sračiek, geňa psieho, vajíčok a pod. cítim vánok severu, objavil som vnútornú silu a v čom plávam mi nevadí. Spoľahnem sa na srdce a vyletím hore. Nemôžem uveriť tomu, čo sa stalo, ale viem, že toto už není iba sen. Idem sa osprchovať, aby som nebol od toho tam. Keď sa osprchujem, idem von na čerstvý vzduch na osamelé miesto. Tam si sadnem a premýšľam, nech premýšľam srdcom. Je mi tam dobre a naučím sa tam plno vecí. Som tam asi 2 hodiny, potom idem pozorovať rieku do lesa. Pozerám do nej a uvedomujem si plno veci, vnímam svet ako rozprávku, ale aj tak viem, že tieto pocity na 2. deň zmiznú a znovu sa budem chovať ako pubertálny gay. Chcem navždy vnímať život srdcom, chcem navždy byť slobodný, chcem sa mať furt takto ako terazw0w~. No rozhodnem sa, že sa vrátim naspät domov a pokúsim sa zmeniť, musím predsa žiť! Keď sa vrátim naspäť, po chvíli sa sen rozplynie. Zase blúdim v obyčajných ľudských pocitoch priemerného puberťáka. To není možné, prečo si nemôžem udržať ten nádherný pocit nastále? Chcem život ako v rozprávke, len to nedokážem. Neskôr nastupuje frústracia, ktorá sa mení na depresiu. Sadnem si na posteľ, hlavu si chytím do dlaní a plačem. Pozerám sa na život zo škaredohľadu. Považujem sa za gay-tvora, ktorý nikdy nič nedokáže, není ako ostatní, nedokáže ukázať čo vie, prejaviť svoj talent. Po pár hodinách plaču sa snažím vstať, chcem sa zbaviť depresii, rozprávam sa s bohom, chcem sa spojiť so srdcom, skúšam všetko, pustím si hudbu, zahrám csko na počítači a postupne pocit začne míňať sa. Yes! Konečne oslobodení, už nechcem vnímať takto ten svet, chcem sa neustále srdcom hriať. No viera mi chýba, trpím neverou, som frustrovaný z celého sveta znovu! Ale depresie už nechcem, síce ma pocit klame a hovorí mi, že nikdy to už nebude lepšie, no ja viem, že keď príde pozitívny pocit, zas mi príde všetko krásne, ale ako si udržať pozitívny pocit? Prečo to nedokážem? Prečo depresie môj život sprevádzajú? Tak len? HEJ? Tak to je low. Chcem cítiť, čo som cítil pri potoku. No len čo si uvedomím, že existuje cesta ako sa toho zbaviť, tak si ,,uvedomím", že to nedokážem. Aj to, čo by som normálne dokázal, teraz viem, že nedokážem. Proste to cítim a všetko je v piči. Všetko som kompletne dojebal, narodím sa talentovaný a pokračujem ničením mozgu kofeínom, depresiami, nespavaním a pod. Zase nastúpuje frústrácie, NIE! Frustrácie tu už nebude, ako ju poraziť? Žiadným negatívnym pocitom. Bojujem proti frústrácii láskou. Milujem svoj život, aj keď som ho kompletne dojebal a preto teraz idem spať, aby som ho nedojebal ešte viac. Moju štvrtinu celkového mozgu si udržímw0w~. V 10. rokoch som dokázal to, čo dokážem teraz, super... ach..., čawte.