Vypis z konzole:
[AMXBANS] Mas BAN pro tento server! (id 175669)
[AMXBANS] Mas PERMANENTNI ban!
[AMXBANS] autoid: neni
[AMXBANS] Duvod banu: ' obchadzanie ( hlasil rejdzyoda ) '
[AMXBANS] Zabanovany nick(0): < 'TRICEPS.^ >
[AMXBANS] Tvuj nick: InvicibleLegend
[AMXBANS] Zabanovane SteamID(0): STEAM_0:0:155507283
[AMXBANS] Tvoje SteamID: VALVE_0:0:390362090
[AMXBANS] Zabanovana IP adresa(1): 188.123.112.235
[AMXBANS] Tvoje IP adresa: 188.123.112.235
[AMXBANS] V banlistu na www.csko.cz muzes zjistit podrobnosti o banu
[AMXBANS] Ban dal admin: < JeRry-, >
[AMXBANS] Server: csko.cz | Furien
Poznamka:
Oukej vyzera to na takze ako sa to da vyriesit?(okrem kupovania new cska)
Uz som si raz cs kupoval(zabudol som heslo) kvoli tomu,ze si tam raz za tyzden pridem zahrat sa mi znova kupovat nechce...
Jediné řešení je , že počkáš rok od udělení banu , a nebo si koupíš orig. hru
wow vazne?To som netusil :D.Ok tak to asi nepojde co uz.:cray:
E: Ok toto vyzera na dozivotie:laughing1: ten číter má stále nové a nové bany(čiže aj ja) :cray:
..
Je to smutné.Ja by som nikdy nebol schopný spáchať taký ohavný čin v podobe cheatovania :cray: .Nuž život prináša mnohé prekážky, cez ktoré človek musí preskákať.Život je v mnohých prípadoch krutý a nevyspytateľný. ( ͡° ͜ʖ ͡°)
Pamodaj šťastia, lavička
Podal Ľudovít Reuss z Veľkej Revúcej.
Mal raz jeden vdovec dcéru. A táto často chodievala do susedov, či to na priadky, či s inakšou robotou, ako to dievčatá chodievajú. Bo u susedov mala dobrú kamarátku a tiež vdovicinu dcéru. Nedbala na to nič, čo ľudia o jej kamarátkinej matke hovorili, že je ježibaba. A táto vždy pekne ukazovala sa k nej; tak zaobchodila i s ňou, akokoľvek aj s vlastnou dievkou. Či to postruhníkov napiekla, či čo takého v dome mala, vždy obom dievčatám rovnako z toho nadelila. Naše dievča si ju veru tak pokladalo, ako čo by mu vlastnou matkou bola.
Raz ako tak prišla na priadky, sadli si obe dievčatá pod praslice a priadli. Ježibaba, ako čo by to naozaj nemyslela, klipla bokom na dievčatá a preriekla:
„Ej, čiže by pristalo sa vám, deti moje, v jednom dome bývať, vždy takto vovedne si sedávať. No, tak ste mi už teraz ako dve sestričky! A veď by si ty, susedka moja,“ hovorila ďalej, „mohla otcovi a čo len tak zboku nadštrknúť, že by veru zišla sa mu aj pomoc v dome. Ach, a vám by vedno tak dobre bolo, že len no!“
Mladá susedka nič neriekla, ale v sebe si myslela, že by to veru dobre bolo.
A keď prišla domov, hovorila si otcovi:
„Otec, veď vy by ste mohli oženiť sa; veru zišla by sa vám pomoc a mne, sirote, mať; veru pristala by som aj na dobrej macoche. Mohli by ste si vziať našu susedu; tá mi je vždy taká dobrá!“
„Ach, dievka moja,“ povedal otec, „o našej susede hovoria ľudia, že je striga; nuž akáže by ti to bola macocha?“
„Len si vy ju vezmite, veru mi to dobrá bude; veď to ľudia dosť všeličoho natárajú, aj čo je nie pravda.“
A zaobchodila si pekne toho otca, kým len nezobral sa s tou susedou. Ale čo tu nestalo sa? Ešte ani svadba dobre neodstala, už macocha začala pastorkyňu namietať[104] a namietala ju tak, že to ani niet vypovedanej veci. Do roboty ju popchla do každej a mozoliť jej dala od rána do večera. A potom ešte ani jesť, ako by svedčalo sa; na jeden čriepok so psíkom jej tam akési poplaky oddieľala, posúšky jej z popola pekávala; a šaty len také odmetky oddelila pre ňu, čo už jej dievka nosiť nemohla. Ej, ale preto, neboj sa, že by ti vlastnej dcéruške bola ukrivdila! Táto chodila vystrojená ako páva a mastných postruhníkov alebo sladkých lakôt mávala vždy plné vrecká. A pritom nebola lepšia ako jej mať. Zavše prišla ku pastorkyni a tam, kde táto mozolila sa, vyškierala sa jej taká strojná a sýta:
„Či vidíš, aké ja mám pekné šaty, a ty nič, iba handry! Či vidíš, aké ja jem dobré postruhníky; ale ti nedám — čuč tebe!“
To by nebola sponadejala[105] sa od dakedajšej dobrej kamarátky. Neborka pastorkyňa! Zavše len rozplakala sa už potom, dobre že nepuklo sa v nej srdiečko od žiaľu. Šla tam k jednej studničke a pri tej vynariekala sa.
Raz ako pri tej studničke plakala, zazrel ju tam otec.
„Vidíš, dievka moja,“ preriekol k nej, „dobre som ti povedal, že ti to nebude dobrá macocha. Ale je už raz tak. Už teraz len trp, kým Pán Boh aj toto všetko nepremení!“
„Ach, dobre ste povedali, otec môj! Veď som sa dostala na to, čomu by som nikdy nebola ponazdala sa,“ vravela dcéra. „Ale si ja aj v tom pomôžem. Tajdem radšej do sveta, hľadať si dáku službu.“
„A veď, keď aj sama tak myslíš, vyber sa,“ povie na to otec.
Vyberala sa teda. Pýtala si od macochy, aby ju vypravila z domu, ako svedčí sa. Táto iba zobidovala sa na ňu, že ako ju vypraviť, že čo ešte chce, či nemá dobré šaty na sebe, či nemá ruky, aby si dač vyrobila. I nedala a nedala jej nič, iba tie handry, čo dosiaľ mala. A potom jej tam ešte dakoľko postruhníkov s popolom ušúľala. Takto odišla a šla kade ju dve oči viedli.
Ako tak šla, prišla k jednej lavičke na vode.
„Pamodaj[106] šťastia, lavička!“ poklonila sa pocestná.
„Pamodaj aj tebe, dievčička!“ zaďakovala jej lavička. „Kdeže ideš, kde?“
„Idem si hľadať službičku.“
„Ach, preložže ma, prelož na druhý bok,“ prosila lavička. „Ľudia už od rokov chodia mi len po tomto jednom boku a žiaden nedomyslí sa prevrátiť ma na druhý bok. Nože ma, no, ty prelož, veru ti budem na dobrej pomoci.“
Dievčička lavičku preložila a šla ďalej. Ako tak šla, prišla k jednému črvavému psíkovi.
„Pamodaj šťastia, psíček!“ poklonilo sa dievča.
„Pamodaj aj tebe, dievčatko!“ zaďakoval jej psík. „Kdeže ideš kde?“
„Idem si hľadať službičku.“
„Ach, nože ma ober z týchto červíkov! Už veľa ľudí prešlo stadeto a nikto nezmiloval sa nado mnou. Veru ti budem na dobrej pomoci!“ prosil sa psíček.
A dievča ho pekne občistilo. A keď ho občistilo, pohlo sa ďalej. Nezadlho prišlo k jednej starej hruške.
„Pamodaj šťastia, hruštička!“ poklonilo sa dievča.
„Pamodaj i tebe, dievčička! — Kdeže ideš, kde?“
„Idem si hľadať službičku.“
„Ach, strasže ty zo mňa tie hrušky, stras! Vidíš, že ich už ani udržať nemôžem a nikto ich zo mňa neoberá. Veru ti budem na dobrej pomoci!“ prosila sa hruška.
Pocestná hruštičku aj všetky konáriky na nej dobre poobtriasala, že jej hodne obľahčelo. Potom pobrala sa ďalej a čochvíľa prišla k bujačikovi, ktorý tam pásol sa na peknej zelenej lúčke.
„Pamodaj šťastia, bujačik!“
„Pamodaj i tebe, dievčatko! Kdeže ideš, kde?“
„Idem si hľadať službičku.“
„Nože ma, no, z tej lúky vyžeň! Už od rokov pasiem sa tuná a nemá ma kto ani len zavrátiť. Veru ti budem na dobrej pomoci!“ prosil sa jej bujačik.
Bujačika z lúky vyhnala a ponáhľala sa ďalej. Došla k jednej peci, v ktorej ustavične oheň horel.
„Pamodaj šťastia, piecka!“
„Pamodaj i tebe, dievča! Kdeže ideš, kde?“
„Idem si hľadať službičku.“
„Ach, nože ty vyhrab zo mňa ten oheň; už od rokov ma tu páli a nikto mi ho nevyhrabe. Veru ti budem na dobrej pomoci!“
Pri samej peci stálo opreté ohreblo;[107] pocestná ho chytila a ním oheň z pece vyhrabala. Potom si ale posporila ďalej, keď pri toľkých prácach toľko zmeškala sa.
Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/389/Dobsinsky_Prostonarodne-slovenske-povesti-Treti-zvazok/36#ixzz48Wj8118t
Stačí si stáhnout nové csko, steam mít nemusíš. http://csko.cz/ke-stazeni
Vytvořeno ve vBulletinu® verze 4.2.2 (c) 2024 vBulletin Solutions, Inc. All rights reserved.